Monument Teba

Som na mol
pripravená
viac sa o nás
nedočítať.

Z mojich básni dovyprchám.

Tvoje sa nenapísali.

Máš rušno a manželku.

Vo dverách, na prahu výčitky
Ťa zasiahne detský hlas.

Chce Ti ukázať
mufinky z plasteliny,
prvú jednotku,
nového priateľa.

Mám toľko adries.
Slová ťa však potrebujú doma.

(2.3.2018)

Živelné dni

Si z dažďa.
Chcela by som
moknúť cez deň
aj v noci.
Schnúť v kútiku úsmevu,
raz tvojho, raz môjho.

Som z vetra.
Chcel by si mať
rozfúkané vlasy
aj otázky.
Zrazu rozprestieram jazyk.
Dopadáš tri kvapky áno,
tri kvapky nie.

/8. decembra 2006/

Zdanlivé dni

Vedú k tebe
nerozplynuteľné cesty
(darmo mlčíš).

Moje šialenstvo
má čoraz viac rázcestí
(darmo sa v sebe vyznám).

Milenci schúlení v ozvene
dávneho orgazmu:

zasiahni ty, ktorý vydychuješ
terče konca.

/13. decembra 2006/

Zakresľovanie do mapy

Sme dva ostrovy

v tom istom mori.

Máme svojho Robinsona

polykajúceho samotu

ako sústa surovej ryby.

Len v jednom období

na seba dovidíme.

Unesení tou viditeľnosťou,

naši Robinsonovia mávajú

na všetky strany.

Lode však neprichádzajú.

Mimo našich pohľadov

nijaké neexistujú.

Z konára

Odhryzni z dužiny môjho smútku,

odsaj tichú šťavu –

tŕpke jadierka som ja

a medzi nami

hrubá šupa.

Je ďaleko k nebu

z tohto konára

a hlad mŕtvych aj tak

nie je z tohto sveta,

je ďaleko tiež k zemi,

pád začína odrazením –

si večne sýty, a či večne slepý.

Z denníka (na plný úväzok)

Tato láska
je na plný
úväzok;
modré z neba
si znes sám
aj dnes
vynášajuc odpadky
som v nadčase
druhej smeny,
si kozmos
v znamení mystik
narodený.
Pragmatickou stavbou
viet obdarujúci
každé slovko zmyslom,
jednym slovom
Kristom
si
kým
do piesku sadiť
jahody -moje slová-
zázraky nevyvola
táto láska
jednym
je.