Cestou na zástavku

Pozeráš cez príliv.

Ešte aj rozmazaní

sa všetci zdajú šťastní.

A ty, nezapadáš,

ani do svojich predstáv.

 

Panáci zo zelených semafórov

tlačia v topánkach.

Na konci Ramadanu

zažijú aj zvratky,

lebo detskej posádke na linke 73

je zle na viac krát.

 

A ty, ani len brvou nemykneš

aby si nebola za rasistu.

 

Ulice sú plné,

autobusy sú plné

integrovaných Ježišov a samovravcov.

Ešte aj po stej zástavke

sa ostatní tvária, že všetko je OK.

   

A ty, ani len brvou nemykneš

aby si nebola za poľskú háveď.

 

/Bristol, 2015/

Vízia (vlastnej) voľnej nohy

Až budem
stáť na
vlastnej
nohe
premaľujem byt
na jar, medzi
cestom a koláčom
dojde k básni –
ponúknem
Jána Ondruša,

denného

v balkónovom kresle,
pomôžem mu
prehĺtať ten vlas
prekabátiť tik
prestáť celú Luciu,
navzdory vrave
nezasahujúc do
katarznej autonómie
Silvie Plath
vo mne.

A budem spať
kde sa sníva
v akejkoľvek farbe
až budem
stờna svojej
vlastnej nohe
a okolo sa budú
mrviťkoníčky
(ako mravce)
nezahnem roh strany
viac-až-nabudúce,
v preplnenej čakárni
na môj voľný čas
naďabiac
aj na vás.

/13. marca 2006/

V súvetnom stave

Dištancujúc sa
od angažovanosti slovies,

v nedorozumení
s osobnými zámenami,

podobám sa na bodkočiarku;
v kontextovej pauze počujem

vlastný ťažký dych –
snívajú sa mi prídavné mená,

priateľmi sú mená podstatné.

Studňa, fragmenty

I.
básne sú nádoby,
čerpajúce
zo studne, zo života

II.
je napísaný z vody,
zo ženy
vymedzený stenami –
láskou muža

III.
zahľadiac sa
na hladinu, načrieš do
hĺbky svojho poznania
mierkou mapy vlastnej tváre

IV.
tam, v studni
tlie ten najakútnejší smäd –
na mape nové trasy, nové vrásky

pod skleneným zvonom

pod skleneným zvonom

neprestajne mlčím o slovách:

slová sú k nepoznaniu
slová sú k pomenovaniu nepomenovateľného
alebo naopak

slová sú podfuk
aby sa niečo dialo medzi niekým a iným,
zatiaľčo v niekom prebieha chytanie rýb na háčiky
v inom sa ryby pokúšajú háčikom vyhnúť?
a len tak si plynúť kam až sa dá
no ešte ďalej

a háčiky visia ako polovičné otázniky

a kým sa niekto s iným podfukujú
ďalší sa chytajú na háčiky
a konvenčnými rybami sa neprestajne plytvá

pod skleneným zvonom
dochádza k zbavovaniu sa háčikov
a špúleniu úst do O tvoreného
mlčaním do neprestania

optikalné javy reči

cez okuliare

všetko má

presné obrysy

v jazyku niet

rámov

lebo poviem

nenávidím ťa

ale je to viac hnev

opýtaš sa

nie si šťastná

avšak to

na otázku nestačí

ešte aj keď len

mlčíme je to výpoveď

hodná výkričnika

zdá sa, že aj

jazyk má jednu

druhú tvár